Čo by urobila láska?

Jedno je isté, táto veta funguje vždy a okamžite. Každý z nás má svoju životnú cestu, na ktorej stretáva ľudí a prežíva s nimi rôzne situácie. Pri každom stretnutí, pri každom rozhovore máme možnosť naučiť sa veľa o sebe. Stretnutia s ľuďmi sú pre nás niekedy veľmi príjemné, inokedy zas menej. Je ale úplne isté, že pri stretnutiach, pri ktorých sa cítime menej príjemne, máme možnosť naučiť sa o sebe najviac. Samozrejme platí: Môžeme sa naučiť vtedy, keď sa naučiť chceme.

Keď si začneme plne uvedomovať svoje reakcie, napríklad aj to, ako v určitej chvíli zrazu pocítime nervozitu, lebo nesúhlasíme s tým, čo nám druhý hovorí, je čas si položiť otázku: „Čo by urobila láska?“

Totiž, tá naša nervozita, alebo hnev, či nepokoj, je len prejav toho, že sa začalo štartovať naše ego, a chystá sa do boja. Do boja, kde sa ideme pretláčať s druhou osobou, možno zvýšime hlas, začneme ho kritizovať, posudzovať, hodnotiť a už sa to len nabaľuje ako snehová guľa gúľajúc sa dole svahom.

Ďalej platí: Z nášho normálu nás vyhadzuje najviac to, čo sa nás vo vnútri dotklo. Dotýka sa nás to tam, kde máme slabé miesto. Niečo z toho, čo by sme najradšej tomu druhému vytkli, alebo iným spôsobom na to reagovali, patrí nám. Iba nám ten druhý nastavuje zrkadlo.

Takýchto a podobných situácií máme dennodenne viac ako dosť. Preto vždy, keď napríklad naši rodičia, kolegovia, priatelia reagujú ináč, ako by sme si predstavovali, naše ego sa začne štartovať a už už chceme niečo vyblafnúť, zastavme sa! Chvíľku nereagujme, len vnímajme ten pocit, ktorý v nás vyvolalo to, čo druhý hovorí /alebo robí/ a iba si položme otázku: „Čo by teraz urobila láska?“……a odpoveď príde. Funguje to naozaj zázračne.

Vaše srdiečko zmäkne .

Možno vás to zastaví, nastane pochopenie, uvedomenie a nie boj. Boj nám totiž veľmi škodí. Proste veci (rôzne situácie, deti, rodičov, kolegov, priateľov, atď.) iba prijmite. Každý z nás robí v každej chvíli všetko najlepšie ako vie. Keby to vedel ináč, správa sa ináč. Takže nie je komu čo vyčítať, koho obviňovať, ani koho haniť. Všetci robíme všetko najlepšie, ako vieme.

Keď vás bude nejaký šialenec zúfalo prebiehať na aute, nechajte ho, neukazujte mu prostredník, nerozčuľujte sa. Keď si položíte otázku: „Čo by teraz urobila láska?“, verte, viac na neho nebudete s hnevom reagovať a necháte ho ísť. Platí to naozaj pre všetky takéto situácie. Či už na nadutú predavačku v obchode, zle naladenú úradníčku za okienkom, vystresovanú manželku, alebo arogantného šéfa. Stále si tú otázku klaďte!
Priatelia, verte mi, funguje to zázračne. Píšem to z vlastnej skúsenosti. Aj moje ego sa ešte stále /ale stále menej a menej :-)/ dennodenne štartuje. Kladiem si tú otázku niekedy aj viackrát za deň. Som na ceste a je to proces. Proces, ako sa stať vedomejším človekom. A to ide iba cez lásku, čiže cez svetlo, pokoj a mier v duši.

Spoločne sa môžeme posúvať v našich životoch ďalej:

Odporúčam individuálny koučing  https://jankanovazem.sk/koucing/   a taktiež účasť na tréningoch v polročnom sebavzdelávacom a transformačnom programe: „Škola šťastného života“ https://jankanovazem.sk/skola-stastneho-zivota/  . V tejto škole sa totiž naučíte, ako môžete pomôcť sami sebe tak, aby ste žili šťastnejší, zdravší a radosťou naplnený život.

Zmeny, ktoré nastanú vo vašich životoch budú naozaj veľké. Presvedčiť sa môžete ale iba sami.

Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Prajem pekný deň

Janka Vnuková