Cítite, že ste dobrí?

MYSLÍTE si o sebe, že ste dobrí, alebo to v skutočnosti aj CÍTITE? Je v tom naozaj veľký rozdiel. Keď si začnete odpovedať na túto otázku, iba si všimnite, čo sa deje. Kto odpovedá?

Táto téma je rozsiahlejšia a je v nej mnoho súvislostí. V prípade, že odpovedá na otázku veľmi rýchlo vaša myseľ, vaše ego, tak si to naozaj skôr myslíte, ako to cítite. V takom prípade máte podľa všetkého ešte stále tendenciu presviedčať okolie o svojej dokonalosti,  o svojej dobrote a tom, že ste úžasní. Upozorňujete donekonečna nato, že váš zámer je pozitívny, a že vy chcete len to dobré. V konečnom dôsledku nepresviedčate o tom okolie, ale iba samých seba.

Tá otázka znie: „Či CÍTITE, že ste dobrí?“. Na to, aby ste to mohli cítiť, potrebujete oveľa viac času na úprimnú odpoveď. Prosím vnímajte ten rozdiel. Nato, aby sme mysleli, máme MYSEĽ. Na začiatku celého procesu sebapoznávania, je dôležité si uvedomiť, že k tomu, aby sme dostali odpoveď na otázku, ako sa v skutočnosti CÍTIME, môžeme použiť svoje fyzické telo. (Neskôr sa vám to už pekne podarí aj cez vaše srdiečko, cez vašu srdcovú čakru). Pocity je možné navnímať cez fyzické telo, t. z. je potrebné sa cítiť.  Keď máte v sebe nesúlad, bolesť, tak ju po čase začne vnímať aj naše fyzické telo. Neviem presne kto to bol a povedal: „Každá choroba je rozhovor Boha s nami“. Znamená to iba toľko, že cez bolesť sa vieme dopracovať k tomu, kde v sebe máme nesúlad a môžeme ho odstrániť.

Keď máte v sebe pokoj, ticho a mier,  cítite sa dobre, ste v súlade sami so sebou. V prípade, že cítite, že ste v pohode presne takí, akí ste, prijímate sa takí, akí ste a nemáte viac potrebu o sebe, ani o svojich pozitívnych zámeroch prehnane rozprávať a presviedčať, tak ste už urazili veľkú cestu sebapoznania. Dovolíte si byť sami sebou, nasledujete svoje vnútro, lebo viete, že je vám tak lepšie. A keďže je to vaša energia, vaša vibrácia, ostatní ju vnímajú. Dovtedy, kým sa nebudete cítiť ako dobrí, dovtedy vás tak ostatní vnímať nebudú.

Ak  už skončila vaša prehnaná a stále posudzujúca vnútorná konverzácia samého so sebou, dovolíte si iba BYŤ. Ten hlas, ktorý je vo vašej hlave sa stíšil, prestal posudzovať, kritizovať a hodnotiť. Je to naozaj úžasný stav, kedy ste len pozorovateľom toho, čo sa deje a nemáte viac nutkanie veci pomenovávať, dávať im zbytočné adjektíva ani dôležitosť. Je to veľmi oslobodzujúce.

Uvedomte si, že v prípade, že sa necítite byť dostatočne dobrí, tak sa ním neustále snažíte byť. Vyvíjate na seba veľký tlak. Ja tu teraz nehovorím o tom, že sa nemáte posúvať vpred a spoznávať samých seba. Práve naopak spoznajte sa, uvedomte si, prečo sa práve v určitých situáciách správate tak či onak a keď vám to nevyhovuje, zmeňte to. Zmeňte to  ale tak, že to bude v synchronicite s vami. Urobte to preto, že sa máte radi. Toto je absolútne na mieste.

V prípade, že si však neuvedomujete samých seba, svoje potreby, všetko a aj vaše reakcie sú riadené vaším autopilotom (podvedomím), tak sa neustále snažíte zbytočne, neprináša to žiadne ovocie, neposúvate sa a máte veľký stres. Ten stres pochádza z potreby byť čo najlepší, aby si to všimlo vaše okolie a aby ste sa dočkali uznania, po ktorom tak veľmi túžite. Ten stres pochádza aj zo strachu, že nebudete pre ostatných dosť dobrí, že budete odmietnutí. A ani sa to diať ináč nemôže, lebo nie ste dobrí pre seba samých a odmietate veľa svojich vlastností, dokonca sa na seba aj hneváte.

Ten váš vnútorný hlas neutícha v prípade, že neustále so sebou samým bojujete a tým pádom bojujete aj so zbytkom sveta. Je dôležité si uvedomiť, že to nie je opačne. V skutočnosti si nedovolíte byť sami sebou a robiť veci pre seba. Zrádzate seba samého v každej chvíli. A ten hnev, ktorý prežívate, to je hnev na seba samého. Je to hnev nato, že ste seba zradili, že ste nevyhoveli sebe, ale ste vyhoveli druhým ľuďom. Deje sa to vtedy, keď nie ste na prvom mieste vo vašom živote. Keď máte v tom rade na prvých pozíciách takmer celú svoju rodinu, nebodaj priateľov, šéfa, kolegov alebo klientov.

Lenže, priatelia, každému z nás patrí tá prvá priečka v tom našom rade. Došli sme sem makať za seba :-), a behať vo svojom vlastnom tričku (drese) a nie v tričku niekoho iného. Sme zodpovední iba zato, aby sme my pochopili samých seba. Nie sme zodpovední zato, či niekto pochopí nás. 

Ak sa rozhodnete žiť šťastnejšie a venovať si pozornosť, ktorá vám prislúcha, všetko vo vašom živote sa zmení. Lebo vy sa zmeníte.

Ja tu nehovorím o sebectve, ale o sebaláske. Veľa ľudí nerozumie tomu, aký je v tom rozdiel a oháňajú sa tým, že nie je správne byť sebecký. Áno, sebectvo pochádza z obraňujúceho sa ega, ktoré si presadzuje svoje a bojuje. A to vždy v nesúlade s vnútrom daného jedinca. Veď kde by tam mohol byť súlad, keď je tam hnev, zúrivosť, zlosť, nenávisť a ostatné emócie. Tieto emócie škodia vášmu telu (t.z. NESÚLAD). Človek, ktorý sa začne mať rád (už hovoríme o sebaláske), si uvedomuje, že je treba niečo zmeniť, aby si takýmito emóciami viac neubližoval. Preberá absolútnu zodpovednosť za seba a začína tvoriť svoj život ináč, v súlade so sebou samým.

Až keď budete mať úprimne radi sami seba, budete schopní úprimne milovať ostatných. Pochopte, opačne to nejde. Dovtedy, kým budete seba spochybňovať, hodnotiť, posudzovať a kritizovať, dovtedy budete to isté robiť aj smerom k vonkajšiemu svetu. A presne dovtedy budete kritizovaní, hodnotení a posudzovaní ostatnými. Keď sa zmeníte, zmení sa aj vaše okolie a ľudia v ňom. Fyzika! 🙂

Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Prajem pekný deň

Janka Vnuková

https://jankanovazem.sk/koucing/