Domov nie je miesto, domov je pocit

Toto si uvedomujú hlavne tí ľudia, ktorí už častejšie zmenili svoje pôsobisko. Možno sa presťahovali za prácou, za partnerom, alebo za lepším spôsobom života. Aspoň si mysleli, že sa tak stane, že všetko bude lepšie, keď odídu z miesta, na ktorom boli dovtedy. Často je to však omyl. Vôbec sa necítia lepšie a stále hľadajú odpovede na otázku: „Prečo?“

Šťastie totiž nosíme v sebe. To, že ho nevidíme, je len dôsledok predchádzajúcich okolností. Je to preto, že sme zavreli svoje srdce. Obalili sme ho pancierom, aby sme sa náhodu nemohli znova cítiť zranení. Jediný spôsob, ako to zmeniť, je znova si to srdce otvoriť. Naozaj sa začať CÍTIŤ a nedovoliť našej mysli, aby hrala prím. Myseľ je úžasná, keď je presvetlená vedomím, keď je prítomná. Vtedy je v našom živote všetko v poriadku. Pokiaľ je však naším pánom a my ani nevieme, ako sa cítime, tak nás myseľ vláči od mantinelu k mantinelu a nás to bolí. 

Uvedomujme si preto svoje pocity. Dajme si aj tisíckrát za deň otázku: „Ako sa teraz cítim?“ Docielime tým to, že si budeme uvedomovať sami seba. To znamená, že si budeme vedomí sami seba, svojich pocitov, svojich myšlienok. A budeme doma . Nato, aby sme si uvedomili pocit, máme aj fyzické telo. To znamená, že keď sa opýtame seba samého, aký máme pocit, tak to môžeme cítiť aj na fyzickom tele. Keď to urobíme, sme okamžite v prítomnom okamihu. Na otázku: „Ako sa cítiš“? ..potrebujeme dlhší čas, kým príde odpoveď. Je to práve preto, že je potrebné sa sprítomniť. Je to úplne iné, ako keď sa opýtame: „Ako sa máš?“ a vybľafneme rýchlo nejakú odpoveď bez toho, aby sme si uvedomili, ako sa vo vnútri NAOZAJ cítime.

Je jedno, kde na planéte sa práve nachádzame. Domov je totiž tam, kde práve sme. Nie sú dôležité súradnice. Domov je pocit. Domov je v SRDCI.

A čo sa týka tých súradníc: Vždy ste presne tam, kde máte byť. 🙂