Láska neodpúšťa, lebo láske v skutočnosti nič neubližuje

Pocit viny je stav zbavený voľnosti a slobody a v žiadnom prípade nepodporuje rozvoj lásky a nepripúšťa odpustenie ale skôr trest. Pojem vina vznikol len v našich zmanipulovaných mysliach.

Vina človeka zväzuje a on potom klesá na duchu.

Keď si uvedomíme, že všetko, čo robíme, robíme v každom momente najlepšie ako vieme, a že to robí tak isto aj ďalších 7 miliárd ľudských bytostí na tejto planéte, tak komu chceme odpúšťať? Ego chce odpúšťať a žiť a „krochkať“ si v pocitoch viny a odpustenia.

Boh = Láska. Toto je úplne jednoduchá rovnica. Keby Boh chcel odpúšťať alebo trestať, alebo byť dokonca sudcom, musel by byť najprv urazeným, alebo poníženým, a to ako isto uznáte, je u Boha nemožné, lebo on sám je dokonalosťou. Alebo to cítite inak?

Boha si predstavujeme a následne tvoríme podľa toho, ako sa chováme k sebe navzájom. Čo si myslíme o druhých, myslíme si tiež o Bohu. Prisudzujeme mu svoje vlastnosti, čím ho znižujeme a obmedzujeme. Je to myšlienková konštrukcia s úmyslom niekoho ovplyvniť a ovládnuť. Pravdou však je, že Boha sa nikdy nič nedotkne, a tak máme „odpustené“ ešte skôr, než zase niečo vymyslíme. Takáto je skutočnosť obsiahnutá v láske.

To v čo veríme, to sa pre nás vždy stáva pravdou.  Akákoľvek viera riadi naše prežívanie a je jadrom toho, čo nazývame realitou.

V skutočnosti platia ale len fyzikálne zákony: Ako vnútri, tak aj vonku. Zákon príčiny a následkov….. Toto je tá spravodlivosť. To, že jej nerozumieme (hlavou), namiesto toho, aby sme ju cítili, je celý náš problém.

Každý deň sa znova a znova učíme o sebe samých. Vytvárame situácie, vďaka ktorým napredujeme a iba mylne sa domnievame, že robíme chyby. Je to tiež len program v našich hlavách. My totiž naberáme skúsenosti.

Aké však chyby, aká vina? My všetci sme si na obviňovanie až notoricky zvykli. Keď nie je, kto by nás obvinil, nastúpime do role sudcu my sami a obviňujeme sami seba. Takto sme vychovávaní po celé dlhé tisícročia (aj náboženskými inštitúciami). Potrebujeme stále niekoho obviňovať, aby sme mohli mať pravdu, a aby sme mohli za tú pravdu bojovať. Bojovať sa však nedá, keď nie je nepriateľ. Preto ľudia vymýšľajú zákony, ktoré nám diktujú vzorce primeraného správania sa. A dá sa to v podstate vyjadriť nasledovne: Keď nesúhlasíš s mojim názorom, vyvolám konflikt. Keď mám konečne moc, môžem za istý „poplatok“ dať odpustenie.

Pracujme teda vedome na svojom bytí = žime vedome = žime v láske. Dá sa to iba za predpokladu, že sa prijmeme takí, akí sme. Prijmeme sa so svojou tmou, aj svojim svetlom a budeme sa mať každý z nás radi takí, akí sme. Až potom budeme vedieť žiť tú naozajstnú lásku bez podmienok. Až keď prijmeme sami seba, budeme vedieť prijať ostatných. Až keď budeme bez podmienok milovať sami seba, budeme bez podmienok milovať ostatných. Toto je láska. Toto je realita. A všetko ostatné bude dovtedy ilúziou. Ak to dokážeme, prestane tá hra na mačku a myš. /na Toma a Jerryho/. V tejto hre sa totiž nehrá fér. Je to len hra na lásku, hra na vinu a trest.

Ozajstná láska však už vinu a trest nepozná. Tá pozná len súcit, porozumenie, vďaku, slobodu, dôveru, bezpečie, pokoj, hojnosť a ticho.

Prajem nám všetkým, aby sme ju jedného dňa naozaj žili.

Spoločne sa môžeme posúvať v našich životoch ďalej:

Je možné objednať si individuálny koučing  https://jankanovazem.sk/terapie/   a taktiež zúčastniť sa  na tréningoch v polročnom sebavzdelávacom a transformačnom programe: „Škole šťastného života“ https://jankanovazem.sk/skola-stastneho-zivota/  . V tejto škole sa totiž naučíte, ako môžete pomôcť sami sebe tak, aby ste žili šťastnejší, zdravší a radosťou a láskou naplnený život.

Zmeny, ktoré nastanú vo vašich životoch budú priamo úmerne veľké tomu s akým odhodlaním a odvahou budete na sebe pracovať. 

Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Prajem pekný deň

Janka Vnuková