Ste nad vecou?

Čo to v skutočnosti znamená: „byť nad vecou“? Znamená to byť „nad všetkým“. Znamená to, prekonať svoje rozpoloženie, v ktorom sa nachádzame, a ocitnúť sa „nad ním“. Ak sa nám to podarí, nebudú už pre nás viac existovať žiadne obmedzenia, prekážky, hranice a limity. Keď prekročíme svoje zaškatuľkované vnímanie sveta, prekročíme aj hranice svojho Ja. To, čo sa nachádza „nad všetkým“, je nekonečné v každom ohľade.

Ak by sme do hociktorej svetovej strany namierili laserový lúč, svietil by do nekonečna. Nedokázal by to len vtedy, ak by sme mu do cesty postavili nepreniknuteľnú umelú prekážku.

A presne toto robíme každý deň. Keď už aj konečne prídeme nato, čo chceme, ihneď začne naša myseľ produkovať hranice, obmedzenia a limity. Hm…., ako z toho von?

Veci sa javia ako konečné len preto, že ich také vnímame. Naše vnímanie je obmedzené mentálnymi múrmi, medzi ktoré sme sa zatvorili. V skutočnosti je všetko bezhraničné a nekonečné. Sme to my, kto určuje, že niečo je od nás vzdialené jeden kilometer. No čo to znamená, že sa to nachádza kilometer od nás? Je to len kúsok nekonečna. Neexistuje vzdialenosť a čas, diaľka a blízkosť. Nejestvujú hranice. Jestvuje len nekonečný vesmír.

Aby sme prekonali sami seba a dostali sa „ponad“ svoje Ja, musíme prekročiť obmedzenia a hranice, do ktorých sme vtesnali veci okolo seba. Obnáša to však to, že sa zmeníme v základoch svojho bytia. Teraz to robíme nasledovne: Svoju  myseľ používame na to, aby sme svet rozkúskovali a zaškatuľkovali, a následne používame rovnakú myseľ na to, aby sme všetko poprepájali do súvislostí a mali všetko pod kontrolou. Pokúšame sa obklopovať tým, čo poznáme, a to čo je pre nás neznáme, sa snažíme známym urobiť. Všetko, čo sa má stať, si aranžujeme a plánujeme. Už vopred vieme, ako sa budú veci vyvíjať, dokonca aj tie vo vzdialenej budúcnosti (vytvárame si niekedy naozaj zbytočné domnienky). Pritom naše názory, ciele, želania, plány, postoje,  viera sú všetko spôsoby, ako z nekonečného vesmíru urobiť konečný, ktorý môžeme kontrolovať. A keďže naša analytická myseľ nemá kapacitu, aby pochopila nekonečno, vytvárame si alternatívnu realitu konečných, ohraničených myšlienok, ktoré dokážu zotrvať v našej mysli.

Vezmeme celok, rozlámeme ho na kúsky a ručne povyberáme tie, ktoré naša myseľ opäť zlepí určitým spôsobom. Tento nový, zdeformovaný model sa stane našou realitou a následne sa celé dni a noci trápime, aby celý svet zapadal do tohto umelo vytvoreného konceptu a všetko, čo doň nepasuje, označíme za zlé, nesprávne a neférové.

Ak sa prihodí niečo, čo ohrozí naše videnie sveta, bojujeme, bránime sa , racionalizujeme a argumentujeme. Malé, jednoduché veci vedia v nás vzbudiť frustráciu a hnev. Je to iba výsledok toho, že okolnosti nezapadajú do nášho modelu reality. Aby sme sa však mohli vymaniť zo svojho modelu skutočnosti, musíme najprv pochopiť, prečo sme si ho vybudovali. Najjednoduchším spôsobom je zistiť, čo by sa stalo, keby nefungoval.

Postavili ste niekedy aj vy celý svoj svet podľa očakávaní alebo predstáv iného človeka, alebo ste spôsob jeho života použili ako vzor? Ak áno, asi ste prišli o základný stavebný kameň, keď vás napríklad opustil. Prípadne sa stalo niečo podobné, čo absolútne otriaslo základmi vášho modelu reality?

Väčšina z nás to už zažila, alebo má aspoň podobnú skúsenosť. Keď nastane takáto situácia, celá naša viera v to, kto sme, vrátane vzťahov so všetkými a všetkým okolo nás, sa začne rozpadávať. Spanikárime a usilujeme sa za každú cenu udržať svoj život pohromade. Prosíme, bojujeme a trápime sa , aby sa náš svet nezrútil. Všetko, vrátane našej sebareflexie sa rúca. Podstupujeme trápenie už len tým, ako sa snažíme získať naspäť stratenú rovnováhu a uviesť veci do normálu.

Ak chcete prísť na to, prečo lipnete na určitých veciach a vzorcoch správania či zvykoch, na istý čas sa ich vzdajte a pozorujte, čo sa bude diať. Napríklad, ste fajčiari. Ak sa rozhodnete s fajčením prestať, veľmi rýchlo budete konfrontovaní s nutkaním, ktoré spôsobuje, že fajčíte. Na prvý pohľad sa zdá, že za túžbou zapáliť si stojí nutkavá potreba dodať telu nikotín. No v skutočnosti je to len okrajová vrstva, nie prapôvodný dôvod. Ak sa vám podarí cez ňu preniknúť, odhalíte, čo v skutočnosti viedlo k vytvoreniu onej potreby a čo sa z psychologického hľadiska skrýva za zlozvykom fajčiť. Ja som sa fajčenia zbavila pred viac ako piatimi rokmi. A veľa ľudí to dokázalo.

Podobne existuje dôvod, prečo sa, napríklad prejedáte. Aj to, ako sa obliekate, má svoju príčinu. Existuje určitý dôvod na všetko, čo robíte. Ak chcete naozaj vedieť, prečo vám tak veľmi záleží na tom, čo máte na sebe, alebo aký účes nosíte, jednoducho sa týmto veciam jeden deň nevenujte. Ráno vstaňte a vyberte sa niekam bez toho, aby ste si upravili vlasy. Vnímajte, čo sa deje vo vašom vnútri, keď vaša hlava vyzerá ako metla po výbuchu a nemáte starostlivo upravený účes. Znepokojuje vás to? Vyvedie vás to z rovnováhy? Stratíte sebavedomie? Len vnímajte, čo sa s vami deje, ak nerobte veci, vďaka ktorým sa cítite v pohode. Následky ich „nerobenia“ sú dôvodom, prečo im venujete toľko pozornosti. Písala som o tom nedávno článok, ktorý stojí za prečítanie: https://jankanovazem.sk/pacite-sa-sebe/

Ale poďme späť. Neprestajne dbáme o to, aby sme boli v pohode a nachádzali sa v takzvanej zóne bezpečia alebo v zóne komfortu? Je to miesto alebo stav, kde sa cítime ako doma, všetko máme pod kontrolou a nič nás neohrozuje? Vyvíjame nadľudskú námahu, aby ľudia, miesta a veci boli také, ako ich chceme mať, v súlade s našim modelom reality? Naša myseľ nás žiada neustále o nápravu niečoho, len aby sme si prinavrátili stratenú rovnováhu a ocitli sa späť vo svojej zóne komfortu.

Táto zóna má však hranice. Všetky pokusy ostať v nej nás držia uzavretých a obkolesených mentálnymi múrmi. Ale ak sa ocitneme v stave „nad všetkým“, znamená to, že sa vzdáme tendencie udržiavať veci v nami definovaných škatuľkách.

Môžeme žiť dvojakým spôsobom: buď svoj život zasvätíme tomu, aby sme stoj čo stoj zotrvali v bezpečnej zóne komfortu, alebo zapracujeme na svojej slobode.

Vydajte sa najbližšie do zoologickej záhrady a pozorujte napríklad leva v klietke. Hm….ako mu tam asi je? Viete si predstaviť, že by ste žili v takomto stiesnenom priestore? Potom sa na chvíľku zamyslite a dajte si otázku: „Nežijem takto už teraz?“ Možno vás to vydesí. No pravda je taká, že zóna komfortu, ktorú ste si vytvorili, je navlas rovnaká ako stiesnená levia klietka. Táto vnútorná klietka, neobmedzuje vaše telo, obmedzuje obzor vášho vedomia. Pretože nie ste schopní vyjsť spoza hraníc svojej zóny komfortu, ste v skutočnosti v zajatí, presne tak ako lev.

Ak sa nad tým zamyslíte, pravdepodobne zistíte, že ste väzňom dobrovoľne, pretože máte strach. Ak máte stále v sebe prekážky a viete o ich existencii, pretože na ne narážate každý deň, musíte byť ochotní prekonať ich. Inak zostanete uväznení  za mrežami svojej klietky. Majte na pamäti, že ak si vyzdobíte klietku nádhernými skúsenosťami, úžasnými snami a plným priehrštím spomienok, neznamená to, že ste sa dostali spoza jej mreží. Nie je to to isté. Bez ohľadu na to, ako klietka vyzerá a aké jej dáte mená, je to stále len klietka.

Radi by ste prekonali sami seba a ocitli sa v stave „nad všetkým“ Nechcete byť už dlhšie obmedzovaní výplodmi vlastnej mysle? Predstavte si, že deň plynie tak ako má a myseľ nešrotí. Jednoducho deň prežijete so srdcom naplneným pokojom a inšpiráciou. Hoci vám niečo môže zabrnkať na citlivú strunu, myseľ sa nebude sťažovať. Veci skrátka prichádzajú a odchádzajú. Dokážete sa vytrénovať ako vrcholoví atléti a keď sa niečo dotkne vašich pomyslených mreží, nevyvedie vás to z miery. Prídete nato, že za každých okolností viete byť v pohode. Nič vás nevie potrápiť viac než vaše vlastné obmedzenia a teraz už viete, čo s nimi urobiť. Dokonca sa môžete naučiť milovať svoje limity 🙂 , pretože vám ukázali cestu k slobode. Buďte iba pozorovateľom toho, čo prichádza a odchádza. Jediné, čo musíte urobiť, je zostať pokojní. Potom jedného dňa, keď to budete najmenej čakať, sa cez ne prepadnete do nekonečna. Presne to znamená dostať sa „ponad všetko“.

Tento článok som napísala pre vás a aj pre seba. Každý deň sa stále viac prácou na sebe samej približujem k tomu, čo som opísala. Nastanú obdobia, kedy stojím na mieste a vzdorujem, a potom predsa len pokračujem. V poslednom období som konfrontovaná s niektorými vecami, ktoré som sa tu snažila opísať. Aj ja som ešte stále v mojej mentálnej klietke. Hm….a kto v nej nie je? Dôležité je, si to uvedomiť a pracovať na sebe. A hlavne mať sa rád aj za tú mentálnu klietku. Prijať to, že sme to sami vytvorili, a o to skôr sa nám z tej klietky podarí vyjsť von.

Veľa lásky k sebe samému v roku 2018 a potom už navždy prajem…

Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Prajem pekný deň

Janka Vnuková

https://jankanovazem.sk/terapie/