Prečo chceme mať všetko pod kontrolou?

Ako sa môžeme zbaviť potreby mať všetko pod kontrolou?

Presne tak. To znamená, že otázka by určite NEMALA znieť nasledovne: „Ako môžem získať väčšiu kontrolu nad vecami?“

Prečo okrem základných vecí potrebných na prežitie a pohodlný život potrebujeme zarábať viac peňazí, šoférovať rýchlejšie auto alebo mať ešte väčší dom, ísť na 5 dovoleniek za rok . Čo ak je za tým psychická potreba ovládať, potreba pocitu, že takto sme v bezpečí, máme všetko pod kontrolou a iba takto sme v komforte. Čo je však pôvodcom tejto psychickej potreby, mať všetko pod kontrolou?

Potreba ovládať plynie z pocitu, že je to potrebné. Zdá sa nám, že nemáme veci pod kontrolou. Tento pocit nie je určite vedomý, ale je nevedomý (podvedomý). A tá podvedomá potreba ovládať poháňa väčšinu našich túžob (okrem potreby jednoduchého prežitia a základného pohodlia).

Ego je vyjadrené jedným z dvoch spôsobov. Môže byť v pokoji, cítiť sa rozvinuté a úplné. To zažívate, keď sa pozeráte na nebo plné hviezd alebo keď sa zobudíte a cítite sa synchronizovaní – a cítite, že všetko na svete je v poriadku. Tým druhým vyjadrením ega je to, čo zažívame 99% svojho času. Je to ego, ktoré má pocit prázdnoty a snaží sa tú prázdnotu zaplniť zhromažďovaním vecí a ľudí, ktoré ju DOČASNE zaplnia. (Tento odstavec je z knihy: Kniha o egu: Osho).

Kľúčové slovo je v tom predchádzajúcom odstavci pre nás všetkých slovo: „DOČASNE“. Naše ego neustále hľadá viacej nových zážitkov v snahe umlčať ten hlások vychádzajúci z nášho vnútra, ktorý šepká: „Ešte nemám dosť.“ Dnešný človek je naozaj veľmi vynaliezavý v tom, ako tento hlások potlačiť. Najväčšou zbraňou je technológia : nový telefón, nový tablet, televízor, nový počítač. Napríklad aj ten, pri ktorom teraz sedím ja a píšem tieto riadky . Funkčný je, aj pomáha – rozdiel však je, keď sme závislí na internete, hrách a trávime pri ňom neskutočné množstvo času, len aby sme nebodaj nezistili, že máme v sebe prázdnotu, že nevidíme žiaden zmysel toho, že sme na tejto planéte, a že nepoznáme nič, čo by sme v našom živote mohli pekného pre seba urobiť. Hľadáme rozptýlenie, aby sme odviedli našu pozornosť od toho pocitu prázdnoty, osamelosti a straty. Nakupovanie, jedlo, adrenalínové športy, sex, televízia, alkohol, hazard, ten zoznam pokračuje a nekončí.

Nikdy však nezaplníme tú priepasť, keď sa ju snažíme zasypať vecami, myšlienkami a emóciami. Je to to isté ako, keby ste zamaľovali červenú kontrolku palivovej nádrže čiernou fixkou, aby vám svetlo neustále nepripomínalo, že vám dochádza benzín. Prázdnota, nuda, nepokoj a úzkosť – rovnako ako aj fyzická bolesť – sú červené kontrolky. Snažia sa nám povedať, že niečo nie je v poriadku. Snažia sa nám oznámiť, že vonkajšia aktivita nám nezabezpečí vnútorný pokoj. Chceme získať viacej a viacej mimo seba, a zatiaľ odpoveď leží na opačnom konci: čiže v nás samotných.

V čom je teda problém? Prečo chceme mať stále toho viacej? Problém je v tom, že nepotrebujeme viacej. Potrebujeme menej. Vlastne potrebujeme menej ako menej. Nepotrebujeme nič.

Aby ste mi dobre rozumeli. Ja tu netvrdím, že nemáte ísť na dovolenku. Ja tvrdím, že by sme sa mali pokúsiť žiť tak, aby bol náš celý život dovolenka. To znamená, robiť väčšinu času to, čo nás baví napĺňa, a presne podľa toho si hľadať aj prácu. Viete, keby ľudia na celej planéte chodili do práce NAOZAJ TVORIŤ, a nie len zarábať peniaze, celá planéta by vyzerala ináč. Nie je nič lepšie, ako v láske a v súlade so sebou samým ozajstne tvoriť.

Mám 47 rokov, celý život som sa za niečím naháňala, robila som ako drak na rôznych manažérských pozíciách v úmysle zarobiť stále viac a viac peňazí. Nevidela som nič iné, dokonca ani lásku. No veď, ako by som ju mohla vidieť, keď som nemala ani trochu rada seba samu? Doslova som sa ničila. Prvoradé boli záujmy firmy, to, aby som vyhovela šéfom, svojim kolegom a tá stála naháňačka za výsledkami, no čisté šialenstvo. Potom ma však život poriadne vyzval do tanca. Hrmelo, boli aj blesky, choroba, pretože moje telo už nevládalo niesť ten nápor, ten náklad, čo som si naložila. Moja chrbtica ma už nedokázala niesť. Dnes som podstatne zdravšia, aj keď to ešte nie je úplná výhra. Veď aj to telo potrebuje určitý čas, aby znova naskočilo. Naskočí však, až keď si upracete svoju myseľ a zistíte, čo naozaj chcete a kým vlastne ste. A potom zistíte, že k svojmu šťastiu nepotrebujete takmer nič. Šťastie je totiž STAV BYTIA, priatelia.

A zrazu zistíte, že všetko funguje tak ako má, veríte, že je v každú chvíľu o vás postarané. Lebo Vesmír (alebo keď chcete Boh) má s vami v každej chvíli len pozitívny plán. A že naozaj nepotrebujeme mať všetko pod kontrolou. Ako zvyknem mojim klientom hovoriť (teraz sa asi viacerí z vás usmejú): „Sadnite si do kanoe a odložte pádla.“ Skúste to fakt aspoň určitý čas a zistíte, že veci, po ktorých ste túžili, vám zrazu pôjdu oproti. Nech sa nám to všetkým darí stále viac a viac!

Spoločne sa môžeme posúvať v našich životoch ďalej na tréningoch v polročnom sebavzdelávacom a transformačnom programe: „Škole šťastného života“ https://jankanovazem.sk/skola-stastneho-zivota/  . V tejto škole sa totiž naučíte, ako môžete pomôcť sami sebe tak, aby ste žili šťastnejší, zdravší a radosťou naplnený život.

Zmeny, ktoré nastanú vo vašich životoch budú naozaj veľké. Presvedčiť sa môžete ale iba sami.

Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

Prajem pekný deň

Janka Vnuková