Ako porozumieť stresu?

Životné okolnosti nezapríčiňujú stres ani „problémy“. To, čo nám škodí, je NÁŠ ODPOR prijať ich. To my za každú cenu vzdorujeme realite života, ktorá nami prúdi. Riešenie je celkom jednoznačné – prestaňme vzdorovať. Ak niečomu chceme odolávať, prinajmenšom na to majme rozumný dôvod. Inak celkom iracionálne mrháme drahocennou energiou.

Existuje milión vecí, ktoré nás absolútne neznepokojujú. Pravidelne ráno šoférujeme do práce a sotva si všimneme stromy či budovy pri ceste. Ani biele čiary uprostred cesty nás absolútne nestresujú 🙂 . Vidíme ich, no prejdeme okolo nich bez povšimnutia. Nie je to však pre každého rovnaké! Niekoho, kto sa živí maľovaním čiar do stredu cesty, dokáže pekne rozhodiť, ak niekde chýbajú. Z toho vyplýva, že nemáme všetci rovnaké problémy ani nevzdorujeme rovnakým veciam. Je to preto, že nemáme všetci rovnaké predstavy o tom, aké by veci mali byť. Náš vzťah k veciam a videnie sveta je u každého iné.

Preskúmajme teda každý z nás, čomu v skutočnosti vzdorujeme. Čo nám vadí? Aby sme mohli vzdorovať, najprv musíme usúdiť, že niečo nie je také, ako by sme chceli. Prečo sme sa rozhodli, že práve tá, a nie iná udalosť nám nie je po vôli? Posudzujeme, čo je prijateľné a čo nie.

Ak chceme porozumieť stresu, začnime tým, že si všimneme, čo si so sebou vláčime. Nosíme plný batoh predsudkov o tom, aké by veci mali byť. V tom batohu sa nachádzajú všetky naše osobné udalosti, ktoré sa dejú v našich životoch. Tie zanechávajú stopy v našich mysliach a srdciach. Tými stopami sú naše spomienky, možno aj opakované, ktoré spúšťajú naše rovnaké reakcie.

Tieto spomienky môžeme mať dokonca z ranného detstva, alebo aj z ďalších etáp nášho života. Bez ohľadu na to, kedy sa stali, zanechali v nás odtlačok. A teraz, na základe týchto odtlačkov z minulosti, vzdorujeme aktuálnym udalostiam. Preto cítime vnútorné napätie, zmätok, trápenie a utrpenie.

Je však možnosť vzdať sa týchto odtlačkov z minulosti a stresu, ktorý vytvárajú.

Dovoľme si, uzdraviť sa, a nechajme všetkým udalostiam prejsť cez nás a nechajme ich odplávať preč, a neuchovávajme si ich do budúcna. Neznamená to, že nebudeme riešiť to, čo sa deje. Pokojne to riešme, ale najprv dovoľme energii, aby skrz nás prešla. Najprv dajme: ÁNO, a potom riešme. Najprv prevezmime zodpovednosť zato, že sme si to vytvorili sami a prijmime to. Slovo: „prijať“ neznamená strkať hlavu do piesku. Samozrejme, že sa s vecami vyrovnávame. Vyrovnávame sa s nimi však ako s udalosťami, ktoré sa odohrávajú na planéte Zem, nie ako s našimi osobnými problémami. Čím viac si všetko zosobňujeme, tým horšie sa máme.

Zrejme nás až prekvapí, že pri mnohých problémoch sa niet s čím iným vyrovnať, než s našimi vlastnými obavami a túžbami. Tak si v pokoji zadefinujme to, čo chceme, to, čo by sme radi robili a cítili by sme sa pritom dobre. Niečo, pričom by sme mali radosť zo života. Zamerajme nato pozornosť a tvorme to v láske. Ide o to, aby sme sa prestali trápiť.

Z vesmírneho hľadiska, ten čas, ktorý sme dostali pre tento život, je len PRELET. Tak si to teda užívajme spolu.

Prajem pekný deň

Janka Vnuková